streda 28. augusta 2013

O stratenom raji

Paradise lost
Pre študenta je vždy veľkým potešením, keď sa mu dostáva pozornosti od svojho učiteľa. Je to o to väčšie potešenie, ak je učiteľ nielen akademik, ale i človek s veľkým srdcom. Čaro tohto zážitku malo možnosť prežiť pred niekoľkými dňami pár študentov, ktorí sa zúčastnili seminára s Dr. Carrollom (alebo nám familiárne známym pod menom Bill) na tému John Milton a jeho dielo Paradise Lost.

Bill nás priviedol na cestu medzi nebom a peklom, odvekým bojom medzi dobrom a zlom, pokušením, pádom a návratom na cestu k blaženosti. Milton nie je čítanie, ktoré si človek vezme do autobusu (i keď proti gustu niet žiadny dišputát), skôr naopak, vyžaduje si sústredenosť a často i dodatočné vysvetlenie. Vykresľuje prečo a hlavne ako na svet prichádza zlo, nemá strach pustiť sa po tenkom ľade opisu prvotného hriechu. Nie obmedzený obrazmi, skôr naopak, veľmi reálne vykresľujúci  vnútornú realitu s ktorou sa borí každý z nás, ľudsky, zarývajúc sa hlboko do psychiky človeka. 

Satanova pýcha, Adamov strach a Evina ješitnosť to je cesta po ktorej vstupuje ticho, pod rúškom božstva zlo ako ho poznáme. Milton nám nenavráva, že je nevyhnutne jasné a čierno - biele, naopak je skryté v našich najbežnejších túžbach po uznaní, sebarealizácii, prvenstve, urážajúce majestátnosť Stvorenstva.

Pokoj a poriadok Edenu konfrontovaný so strachom a pachuťou pekla. A peklo je to, čo Satan vzýva, keď sa pozerá na ticho raja, smútok je to, čo prináša do chrámu radosti. Mučený vnútorným bojom medzi pokorou a pýchou. Pokúšaný odvahou ľutovať a bláznovstvom vzdorovať, to je Miltonov Satan, ktorý trúchli v bránach raja, strýznený, plný vzdoru rozhodujúc sa zahubiť človeka a pomstiť sa Stvoriteľovi.

Bláznovstvo vzdoru a ochota radšej zomrieť ako žiť, je obraz, ktorý pomáha chápať prečo Milton kladie taký dôraz na každé osobné rozhodnutie jednotlivca. Alebo budete ako Boh a zomriete alebo budete stvorením, rešpektujúc Jeho autoritu a budete žiť, to je ponuka. Poznajúc dejiny Milton poznamenáva, akoby to bolo samozrejmé, že je tu Syn, ktorý sa obetuje, ktorý zvíťazí.

Nuž aj taký bol týždeň pár študentov, sprevádzaných Cnostným starcom z Oxfordu snažiacim sa mládeži zakričať Miltonovo stratené posolstvo: Pozor je tu poriadok večný, trvalý, nemenný, ktorý nemožno oklamať, či obísť. Pamätaj!

Juraj Šeliga

KAN3

utorok 13. augusta 2013

Krakow- viac ako krowky

Po pol roku v Kolumbii a následných 3 mesiacoch v Indii som sa cítila nasýtená, priam až presýtená cudzinou a tak som sa rozhodla plánovanú 3 mesačnú letnú stáž v Rusku zrušiť. Predo mnou bolo celé leto... 


Vrátila som sa teda k mailu od rektora Martina s ponukami letných škôl a dúfala, že aspoň niektoré termíny prihlášok budú ešte otvorené. Objavila som tam Tertio Millenio Seminar on the Free Society, 3 týždňovú letnú školu v poľskom Krakove. Letná škola bola zameraná na prehĺbenie dialógu medzi študentmi z USA a Kanady a študentmi z postkomunistických krajín strednej a východnej Európy. Témou tohto  dialógu malo byť sociálne učenie Cirkvi o demokracii a slobodnej spoločnosti pričom predmetom štúdia bola hlavne encyklika Jána Pavla II  Centessimus Annus. Téma sa mi pozdávala, v Krakove som ešte nebola, finančne to bolo okrem cesty plne hradené, jediným háčikom bolo, že deadline bol už na druhý deň. Hneď som im napísala a poprosila ich o predĺženie deadlinu, zalovila v kolégiovských textoch o slobodnej spoločnosti, prelistovala Milla, Tocquevilla, Marxa.., napísala eseje a čakala na verdikt. Pre neinformovanosť a nezáujem slovenských študentov s konkurenciou nebol problém. Prihlásili sme sa len 2, pričom to tá druhá na poslednú chvíľu zrušila a tak som 1. júla do Krakova vycestovala sama.

Zišla sa nás tam celkom pestrá skupinka z Poľska, USA, Kanady, Litvy, Ruska, Ukrajiny a Slovenska. Bývali sme priamo v  historickom centre (aj keď po roku v kaštieli je ťažké byť nadšená z ubytovania).  Doobeda sme mali prednášky, poobede diskusné bloky alebo výlety po okolí a potom spoločné večere v luxusných krakovských reštauráciách.
Najviac sa mi páčili prednášky prof. Hittingera , ktorého eseje sme čítali aj v Kolégiu. Bol plný energie a keďže to bola letná škola, chodil na prednášky v rifloch a trekových sandáloch. Tiež mi bolo cťou stretnúť významného autora a katolíckeho teológa Georga Weigela, ktorého prednášky boli zamerané hlavne na význam osobnosti Jána Pavla II v dejinách postkomunistických krajín. Ďalšie prednášky boli o ekonómii (tam som sa moc nechytala) a tiež o bioetike. V diskusných skupinkách sme podrobne rozoberali jednotlivé časti encykliky Centessimus Annus. Zaujímavá bola rôznorodosť perspektív vzhľadom na pestrosť krajín a ich dejín.
Počas poobedných výletov sme navštívili pútnicke miesta ako Čenstochová,  Sanktuárium Božieho Milosrdenstva či rodisko Jána Pavla II., historické kaštiele a katedrály, židovskú štvrť a synagógu, pôvodnú Shindlerovu továreň, židovské múzeum aj Osvienčim. Boli sme aj splavovať Dunajec na hranici so Slovenskom a keď sme na niekoľko metrov prekročili slovenskú hranicu, všetci sme kričali: KIA KIA SLOVAKIA! 
Večery sme trávili vychutnávaním krásneho Krakova a ochutnávaním poľského piva. Nechýbalo ani divadlo, koncerty, tradičná poľská veselica, židovský rockový koncert či latino party.

Moje 3 týždne v Poľsku som si vychutnala plnými dúškami. Organizátori sa o nás perfektne starali a rečníci šírili nadšenie pre budovanie skutočne slobodnej spoločnosti založenej na správnych morálnych hodnotách. Skvelé boli aj večere v krakovských reštauráciách v ktorých nám popri jedení hrali a spievali poľskí umelci. A samozrejme, domov som si okrem milión nových myšlienok, nadšenia a skrípt vzala nové medzinárodné priateľstvá. Stretávka bude zaručene v roku 2016 na dňoch mládeže v Krakove.
Na to, aká to bola kvalitná letná škola a že bola kompletne zdarma (plus sme dostali vreckové na osobné výdavky) je až smiešne, že sa na ňu z celého Slovenska prihlásili len 2 študenti. Snáď ich bude aj vďaka tomuto článku budúci rok viac J

Viac info: http://seminar.tertio.pl/

Katka Kostyálová
KAN3