Bill nás priviedol na cestu medzi nebom a peklom, odvekým bojom medzi dobrom a zlom, pokušením, pádom a návratom na cestu k blaženosti. Milton nie je čítanie, ktoré si človek vezme do autobusu (i keď proti gustu niet žiadny dišputát), skôr naopak, vyžaduje si sústredenosť a často i dodatočné vysvetlenie. Vykresľuje prečo a hlavne ako na svet prichádza zlo, nemá strach pustiť sa po tenkom ľade opisu prvotného hriechu. Nie obmedzený obrazmi, skôr naopak, veľmi reálne vykresľujúci vnútornú realitu s ktorou sa borí každý z nás, ľudsky, zarývajúc sa hlboko do psychiky človeka.
Satanova pýcha, Adamov strach a Evina ješitnosť to je cesta po ktorej vstupuje ticho, pod rúškom božstva zlo ako ho poznáme. Milton nám nenavráva, že je nevyhnutne jasné a čierno - biele, naopak je skryté v našich najbežnejších túžbach po uznaní, sebarealizácii, prvenstve, urážajúce majestátnosť Stvorenstva.
Pokoj a poriadok Edenu konfrontovaný so strachom a pachuťou pekla. A peklo je to, čo Satan vzýva, keď sa pozerá na ticho raja, smútok je to, čo prináša do chrámu radosti. Mučený vnútorným bojom medzi pokorou a pýchou. Pokúšaný odvahou ľutovať a bláznovstvom vzdorovať, to je Miltonov Satan, ktorý trúchli v bránach raja, strýznený, plný vzdoru rozhodujúc sa zahubiť človeka a pomstiť sa Stvoriteľovi.
Bláznovstvo vzdoru a ochota radšej zomrieť ako žiť, je obraz, ktorý pomáha chápať prečo Milton kladie taký dôraz na každé osobné rozhodnutie jednotlivca. Alebo budete ako Boh a zomriete alebo budete stvorením, rešpektujúc Jeho autoritu a budete žiť, to je ponuka. Poznajúc dejiny Milton poznamenáva, akoby to bolo samozrejmé, že je tu Syn, ktorý sa obetuje, ktorý zvíťazí.
Nuž aj taký bol týždeň pár študentov, sprevádzaných Cnostným starcom z Oxfordu snažiacim sa mládeži zakričať Miltonovo stratené posolstvo: Pozor je tu poriadok večný, trvalý, nemenný, ktorý nemožno oklamať, či obísť. Pamätaj!
Juraj Šeliga
KAN3
